Sunday, April 28, 2024
spot_img
HomeFoto GaleriaSorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 13 fulan-fevereiru tinan 2024,Aprova ona projetu...

Sorumutuk Konsellu Ministrus nian iha loron 13 fulan-fevereiru tinan 2024,Aprova ona projetu Rezolusaun Governu

Komunikadu Imprensa = Konsellu Ministrus hala’o sorumutuk iha Palásiu Governu, Dili no, aprova ona projetu Rezolusaun Governu nian ne’ebé aprezenta husi Ministra Solidariedade Sosiál no Inkluzaun, Verónica das Dores, hodi nomea Dulce Natividade da Cunha no Solange de Fátima Borges, tuir proposta husi membru Governu ne’ebé responsável ba solidariedade sosiál, Sansão Gomes ne’ebé reprezenta empregadór sira, no Almério Vila Nova Gouveia reprezenta traballadór Timor-Leste nian, nu’udár vogál sira ba Konsellu Adminstrasaun Institutu Nasionál Seguransa Sosiál, ba períodu tinan tolu. Desizaun ida-ne’e, bazeia ba ninia formasaun, kapasidade téknika, esperiénsia ne’ebé presiza no iha kompeténsia ne’ebé hatudu hodi hala’o kargu ne’e.

Tuirmai aprezentasaun tolu husi Ministru Planeamentu no Investimentu Estratéjiku, Gastão Francisco de Sousa, kona-ba:

  1. pontu situasaun no opsaun polítika no legál kona-ba prosesu akizisaun Timor Telecom.
  2. pontu situasaun no kronograma ba atividade sira projetu intalasaun kabu submariñu fibra óptika ne’ebé sei liga sidade Dili ho Darwin no Port Hedland. Aprezentasaun ne’e destaka importánsia estratéjika husi projetu ida-ne’e, hanesan infraestrutura importante liu atu fasilita konetividade ba “internet” ida ne’ebé lais no asesivel liu, ne’ebé permite atu promove kreximentu ekonómiku, reforsa dezenvolvimentu sosiál no hadi’a kualidade moris populasaun nian.
  3. Polítika Nasionál Ordenamentu Territóriu, abranje asaun lubun ida ne’ebé promove husi Administrasaun Públika hodi garante organizasaun, utilizasaun no jestaun rasionál territoriál nian ida ne’ebé iha perspetiva ba ninia valorizasaun, iha objetivu ba dezenvolvimentu ida ne’ebé ekilíbradu, integradu no sustentavel no mós atu hadi’a kualidade moris ein jerál. Instrumentu prinsipál husi polítika ida-ne’e maka Planu Territorial sira, ezersísiu interdixiplinár ida iha koordenasaun no integrasaun polítikas públikas, ho espresaun espasiál/espasu liuhusi Modelu Ordenamentu Territoriál ida. Modelu ida-ne’e define organizasaun espesiál iha territóriu determinadu ida (país, Munisípiu, Sidade), ne’ebé orienta no kontrola intervensaun públika no privadu sira iha territóriu ida-ne’e. Planu Nasionál Ordenamentu Territóriu ne’e define kuadru estratéjiku ba ordenamentu territóriu nasionál iha artikulasaun ho Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu (PED), koordena instrumentu polítika setoriál ho insidénsia espasiál no orienta planeamentu territoriál iha ámbitu munisipál. Planu Munisipál Ordenamentu Territóriu define tuir orientasaun sira ámbitu nasionál nian, kuadru estratéjiku ba jestaun no utilizasaun territóriu munisípiu no ninia rejime kona-ba uzu solu (rai).

Projetu Rezolusaun Governu, ne’ebé aprezenta husi Ministra Saúde, Elia A. A. Dos Reis, kona-ba Planu Integradu ba Saúde, hetan ona aprovasaun.

Objetivu husi Rezolusaun Governu nian ida-ne’e atu programa oioin ne’ebé iha ona área saúde nian integra iha planu úniku ida, hodi fó kuidadu saúde primáriu, sekundáriu no tersiáriu ho forma koordenada no integrada, iha territóriu nasionál tomak, lihusi kriasaun mekanizmu sira ne’ebé asegura kobertura universál kuidadu sira saúde nian ne’ebé integrada no iha rejime proximidade nian, liuliu iha  iha áreas territóriu nasionál ne’ebé defisil atu asesu.

Planu Integradu ba Saúde ne’e ho objetivu atu kontribui hodi hadi’a servisu saúde nian, no asegura  asesu ida ne’ebé jeneralizadu ba kuidadu sira ho kualidade, liuhusi maximiza esforsus hodi garante efisiénsia, tranparénsia no profisionalizmu iha jestaun rekursu finaseiru, umanu, materiál no lojistika,  nune’e mós iha infraestrutura no ekipamentu sira saúde nian.

Konsellu Ministrus delibera atu fó podér tomak ba Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór Asuntu Ekonómiku no Ministru Turizmu no Ambiente, Francisco Kalbuadi Lay, hodi lori Repúblika Demokrátika Timor-Leste nia naran asina protokolu adezaun Timor-Leste nian ba Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK), ne’ebé prevee sei  hala’o durante Konferénsia Ministeriál ba da-13 (KF13) OMK nian, ne’ebé sei hala’o iha loron 26 to’o loron 29 fulan-fevereiru tinan 2024, iha Abu Dhabi

Ikusliu, Konsellu Ministru delibera hodi fó poder tomak ba Sekretáriu Estadu Kooperativa, Arsénio Pereira da Silva, hodi asina Memorandu Entendimentu  ida ho Ministériu Kooperativa no Empreza Ki’ik no Empreza Média Repúblika Indonézia nian, ho objetivu atu enkoraja, promove no kontribui hodi harii relasaun ne’ebé iha benefísiu ba malu, iha  dezenvolvimentu kapasidade Kooperativa no Mikro, Empreza Ki’ik no Empreza Média (MPME) entre Parte rua ne’e. Área kooperasaun prevé iha ámbitu Memorandu Entendimentu ida-ne’e inklui hasa’e kapasidade ba dezenvolvimentu kuadru polítiku no institusional liuhusi interkámbiu peritu sira ba dezenvolvimentu kooperativa, mikro, empreza ki’ik no empreza média sira. Memorandu ne’e mós ho objetivu atu promove projetu parseria no kooperasaun entre instituisaun sira husi nasaun rua, nune’e mós entre kooperativa no MPME. Prevé mós hodi halo peskiza potensiál emprezariál no estudu viabilidade atu identifika oportunidade dezenvolvimentu kooperativa no MPME nian. Inisiativa sira seluk inklui promove formasaun no vizita interkámbiu hodi hadi’a kompeténsia téknika no jestaun ba kooperativa no MPM, nun’e mós reforsa atividade programátika ba kooperativa no MPME liuhusi kooperasaun rejionál.

RELATED ARTICLES
Continue to the category
0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
Fans na'in: mak rona hela.
Loading ...

TRENDING.

NOTISIA FOUN.

0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x